17
Oct

DRUMBĽA

DRUMBĽA

07-12-2015

Drumbľa je celoslovensky rozšírená, často sa spomína v 17. – 19. storočí ako nástroj zábavného a ľúbostného charakteru. Archeologické nálezy siahajú do stredoveku. Naši Predkovia verili, že drumbľa odháňa zlých duchov a zasieva pokoj do srdca hrajúceho. Na hru na drumbli reagujú aj zvieratá, najmä mačky, ktoré sa započúvajú do zvukov, zanechajú to, čomu sa venovali. Nízkofrekvenčné vibrácie drumble prerušujú neustály vnútorný dialóg človeka so samým sebou umožňujúc mu tak vo všetkej jasnosti vnímať okolitú realitu a krásu sveta.

Niet preto divu, že najideálnejším miesto na hru sa javí príRODa, ďaleko od rušivých zvukov a cudzích ľudí. Už počas niekoľkých minút ten, kto hrá na drumbľu, začne vo svojom vnútri pociťovať upokojujúcu prázdnotu, svoju pozornosť obracia na okolitú krajinu, problémy ustupujú do hĺbky vedomia, čo umožňuje sústrediť sa na konkrétnu chvíľu života. Obzvlášť dobré je to pre súčasného človeka, naháňajúceho sa v neustálom zhone, ktorý tak nemá možnosti uvidieť tú krásu vôkol seba.

Drumbľa sa radí medzi nástroje samohypnózy ako napr. aj spievajúce poháre. Hrou na drumbľu sa človek stáva spokojným, vyrovnaným, mení sa jeho pohľad na každodennú realitu. Zasvätiac hre niekoľko minút denne si možno všimnúť, ako sa k lepšiemu zmenil fyzický i psychický stav toho, čo hrá.

Naučiť sa hrať na drumbľu sa môže ktokoľvek. Sú k tomu potrebné len neveľa vytrvalosti a zmysel pre rytmus. A tiež by ste mali vedieť, že striedanie nádychu a výdychu, držanie tela pri hre a i malá zmena v tvári, či polohy jazyka ovplyvňujú tóninu vibrácií.

Keď to budete skúšať, dajte si pozor na správne uchopenie nástroja zubami a perami. Ak drumbľu uchopíte iba perami, môžete dostať pružinou po zuboch. Potom istú dobu viac prežívate bolesť, než vnútorný pokoj. 

 Marek